Sestry a bratia, kde sa vytvárajú rady, tam sa určite niečo deje alebo dáva. Pred obchodom, pred divadlom... Veľké zástupy sa schádzajú tam, kde možno niečo uvidieť. Pri nehodách, predstaveniach a veľkých návštevách.
„Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách".
Šimonova svokra je prvá žena, s ktorou sa stretávame v Markovom evanjeliu. Ježiš ju uzdravuje z choroby. Uzdravená sa venuje svojej každodennej práci, obsluhuje ich ako hostiteľka. V službe sa prejavuje viera a nasledovanie.
Mohlo by sa zdať, že v Ježišovom živote je bežné uzdravovanie, vyháňanie zlých duchov a pod. V skutočnosti je to iba cesta, ktorá ho vedie k ľuďom, ktorá odkrýva jeho moc. To, v čom neustále žije, čo najväčšmi potrebuje, je jeho spojenie s Otcom. Odchádza sa modliť do samoty, aby sa od prameňa mohol vrátiť k ľuďom.
Ježišovi rodičia sa určite so svojím synom Často modlili. V židovských rodinách to bolo zvykom. Neskôr sa Ježiš modlil so svojimi učeníkmi, no napriek tomu sa utieka do samoty k hlbokej osobnej modlitbe. Človek Ježiš v modlitbe viditeľne aktualizuje to, čo je Božiemu Synovi prirodzené od večnosti - živelný príklon a spojenie s Otcom.
Bože, daj mi trpezlivosť v úzkostiach, aby som dokázal svoju vôľu zladiť s tvojou, aby som mohol úprimne povedať:
Buď vôľa tvoja!
Jóbov nárek (1. čítanie) je i našim nárekom. Naše bolesti sa často podobajú jeho bolestiam. A ešte aj niekto iný plakal našimi slzami - Ježiš Kristus. Ale on naše bolesti pribil na drevo kríža. On naše bolesti premenil na radosť svojím zmŕtvychvstaním.
Všetci ťa hľadajú
Sestry a bratia, kde sa vytvárajú rady, tam sa určite niečo deje alebo dáva. Pred obchodom, pred divadlom... Veľké zástupy sa schádzajú tam, kde možno niečo uvidieť. Pri nehodách, predstaveniach a veľkých návštevách.
„Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách".
Samozrejme, také niečo totiž ešte nevideli. Hromadne uzdravuje, vyháňa zlých duchov. Človek je najcitlivejší na svoje zdravie. Zaň obetuje všetko, A nikdy nie je taký bezmocný ako v chorobe. Preto každého človeka, ktorý nám v chorobe pomáha, si veľmi vážime.
Ježiš však nechce byť len obdivovaný. Jeho snahou nie je dostať sa do čela ohromných zástupov. Na úsvite odchádza do ústrania, aby sa modlil. Petrovi a učeníkom sa to nepáčilo. Pri svojom učiteľovi sa cítili na výslní. Preto sa pobrali za ním a hrdo mu hlásili:
„Všetci ťa hľadajú."
Asi tým chceli povedať: Prichádza tvoja chvíľa. Neschovávaj sa!
Ježiš však neprišiel len uzdravovať, ale predovšetkým hlásať Božie slovo. Z toho vyplývajú dve pravdy, ktoré si ďalej rozoberieme.
Aj nám je blízky lekár a zdravie. A určite nám je milší lekár, o ktorom vieme, že sa nespolieha len na svoje neisté umenie, hoci dnes nie je veľa lekárov, ktorí pred ťažkou operáciou odbehnú do nemocničnej kaplnky na krátku modlitbu. Ani len tých kaplniek v nemocniciach niet. Aleje ešte veľa lekárov, znamenitých odborníkov, čo pacientovi otvorene povedia: „Tu môže pomôcť už len Boh. Urobíme, čo bude v našich silách a vy sa spoliehajte na Boha." V blízkosti takého lekára sa ľahšie znášajú bolesti, rýchlejšie prichádza uzdravenie. A ľahšie sa pri ňom aj umiera.
Aj Ježiš uzdravoval. Ale jeho hlavným poslaním bolo hlásať Božie slovo. Tak treba chápať aj cestu Sv. Otca Ján Pavla II. do Latinskej Ameriky. Na tomto kontinente žije polovica všetkých katolíkov. Je to rozvojová krajina, kde bohatstvo nie je spravodlivo rozdelené. Na predmestiach a na dedinách vládne bieda a chudoba. Sv. Otec tu prichádza aj ako zástanca spravodlivých požiadaviek chudobných. Prichádza aj ako hlava Cirkvi medzi svojich biskupov a kňazov, aby im povedal, že ich prvou starosťou nie je revolúcia, ale evanjelizácia. Starostlivosť o sociálnu spravodlivosť musia prebrať katolícki laici. Tí budú zodpovední za vonkajšiu oblasť Kristovej Cirkvi. Kňazi majú zostať odborníkmi na vnútorný život Cirkvi.
Neprehľadným tisícom biednych Indíos Sv. Otec povedal, že sa chce stať ústami tých, ktorí sa nesmú ozvať. Bude hovoriť za tých, čo majú zakázané rozprávať. Zastane sa všetkých akýmkoľvek spôsobom diskriminovaných. „Svoje práva si brať nedajte," povedal im.
Vieme, že umlčaná Cirkev nie je nemá. Aj tá má hlas, ktorý mohutne znie, ktorý počuje celý svet. Sv. Otec v Latinskej Amerike nechcel byť ani politickým, ani diplomatickým predstaviteľom.
Je reprezentantom Krista. V ňom je Kristus viditeľne prítomný. Znovu sa „celé mesto zhromažďuje pred jeho dverami", celé krajiny, nevídané milióny ľudí čakajú uzdravenie, lepšie životné podmienky pre svoje deti, trochu viac slobody a ľudskej dôstojnosti.
Ani Ján Pavol II. nezostane v Latinskej Amerike. Aj on uteká z verejných manifestácií k modlitbe. Aj on pôjde ďalej, lebo Boh musí svoju prítomnosť manifestovať. I v ateistických kruhoch, pred neveriacimi štátnikmi. Dnes ju prezentuje v osobe Jána Pavla II.
Buďme múdrejší ako bol Peter a jeho druhovia. Chceli sa vyhrievať na výslní svojho učiteľa. My sa však v tichej, hlbokej radosti modlime, aby Duch Svätý sprevádzal, osvecoval a posilňoval Sv. Otca. Zostaňme verní v trpezlivosti a bezpečnej nádeji, že raz aj za nás prehovorí tam, kde náš hlas nepočuť. Ako kresťania sme aj my prevzali kus zodpovednosti za Cirkev, ktorú reprezentuje on, za Cirkev vo svojom prostredí, vo svojej farnosti, vo svojich rodinách. Potom sme v duchu s ním v Latinskej Amerike a on je s nami v našej farnosti.
Amen.
Sväteniny
Sestry a bratia, pred sviatkom Troch kráľov sme svätili vodu. V deň Obetovania Pána v chráme, na Hromnice, sme pri zvláštnom obrade svätili hromničné sviečky. Dnes budeme udeľovať svätoblažejské požehnanie. Onedlho budeme zase značiť vaše čelá posväteným popolom. A každý z nás by sa mal každý večer a každé ráno aspoň prežehnať, označiť sa sv. krížom.
Mnohí z nás nosia okolo krku krížik alebo medailónik. V domoch máme na stenách kríž a niekedy aj svätenú vodu...
Aké sú to obrady, aké sú to úkony a veci, ktoré spestrujú naše bohoslužby, ktoré ovplyvňujú aj náš civilný život?
Hovoríme im sväteniny.
Je rozdiel medzi sviatosťami a sväteninami.
Sviatosti sú posvätné úkony, ktoré ustanovil Pán Ježiš na posvätenie našej duše. Je ich sedem: krst, birmovanie, Sviatosť Oltárna, sviatosť pokánia, pomazanie chorých, posvätenie kňazstva, manželstvo. Niektoré je možné prijať len raz v živote (krst, birmovanie, posvätenie kňazstva). Najdôležitejšie sviatosti sú: krst, sviatosť pokánia a Sviatosť Oltárna.
Sväteniny sú posvätné úkony a veci, ktorými nás Cirkev zveruje do Božej ochrany.
Rozdiel je teda v tom, že:
- sviatosti ustanovil Kristus - sväteniny Cirkev;
- sviatostí je sedem - svätenín mnoho;
-sviatosti pôsobia svojim úkonom - sväteniny len podľa dispozície prijímajúceho.
Cieľom sviatostí je vždy posvätenie ľudskej duše. Sväteniny majú rôzne určenie. Niektoré slúžia pri bohoslužbe, napr. kostol, zvon na veži, liturgické rúcho, sv. oleje, sviečky, kadidlo... Iné sú určené výhradne pre veriacich, napr. krížiky, medailóniky, ružence, posvätené prstene, hromničky, svätená voda atď. Zaujímavé je, že nositeľom svätenín nie je len kňaz, ale má ním byť každý kresťan. Sväteniny vykonávajú otec a matka, keď dávajú požehnanie snúbencom. Vykonáva ich hospodár, keď kropí svätenou vodou polia, kone a statok. Každý vykonáva sväteniny, keď sa prežehnáva, keď sa pred jedlom modlí, keď sa ukloní pred krížom v poli. Sväteniny teda nemajú posvätiť len dušu človeka, ale majú preniknúť do celej oblasti života, aby prostredie, v ktorom kresťan žije, bolo pokresťančené, posvätené. Práve preto sa stavali na cestách a poliach kríže, preto sme konali sprievody na polia a do prírody. Preto požehnávame nové domy, stroje, pamätné predmety.
Nezabudnime však, že sviatosti sú neporovnateľne dôležitejšie ako sväteniny. Sú to ťažké zlatiaky, pri ktorých však majú cenu aj drobné mince svätenín. A tých je preto tak veľa. Preto sú stále dostupné a mali by stále zvoniť v našich vreckách, na našom tele, v našich domoch, v celom kresťanskom prostredí.
Mali by sme mať veľa porozumenia pre sväteniny. Mali by sme si všimnúť kríž pri ceste, obraz na strome, aby sme lepšie pochopili, že slnko nad nami je Boží dar. Z čistej vody, z vône kvetov hovorí Božia láska. Vo všetkom možno vidieť Stvoriteľovu moc, všetko je posvätené jeho rukou, všetko má slúžiť nášmu šťastiu. Vedome prijímajme tieto dary a sväteninami otvorme svoje duše pre jeho požehnanie.
Amen.
STRÁNKA FARNOSTI NITRA-KALVÁRIA
