Peter Lajcha sa narodil v Drahovciach 21. mája 1910. Bol jedenástym z dvanástich detí v roľníckej rodine. Ako trinásťročný nastúpil do misijného domu Spoločnosti Božieho Slova v Močenku pri Nitre.

Po dvoch rokoch prešiel do Nitry, kde začal ako misijný chovanec navštevovať štátne gymnázium a zmaturoval roku 1931. Potom bol vyslaný spolu s neskorším misionárom na Filipínach Gejzom Holobradým do Rakúska, kde pokračoval v štúdiách v Misijnom dome sv. Gabriela v Mödlingu pri Viedni. 19. augusta 1937 tam boli obaja vysvätení za kňazov.

Ako misionár sa Peter hlásil do Číny. Avšak dostal určenie na Slovensko. Aj tu potrebovali zriadiť štruktúry, aby sa rodiaca rehoľa mohla rozvíjať. Začal pôsobiť vo výchove chovancov a potom vyučoval náboženstvo na štátnom gymnáziu v meste Nitra. Neskôr učil jazyky aj v Misijnom dome sv. Svorada v Nitre na Zobore. Roku 1945 po ukončení II. svetovej vojny prevzal vedenie časopisu Hlasy z domova a misií po pátrovi Félixovi Drevekovi. Znalosť jazykov, najmä nemčiny a francúzštiny, ktoré predtým vyučoval, mu pomohla pri prekladaní článkov. Okrem toho mal na starosti aj misijné kalendáre.

Chodieval tiež kázať na ľudové misie. Jeho posledné boli v Žarnovici, kde bol spolu s pátrami Lapšanským a Mihálikom udaný, že poburuje ľud proti socialistickému zriadeniu. Dostali sa do väzenia v Banskej Bystrici. Po štyroch dňoch ich prepustili, ale o rok po 4. máji 1950 im to „spočítali“ a odsúdili ich za poburovanie na kazateľnici na osemnásť mesiacov. Po odpykaní trestu páter Lajcha pracoval v podniku na spracovávanie kovov.

Roku 1960 bol vyšetrovaný v rámci vykonštruovaného procesu „Bošanský a spol.“ a odsúdený v Košiciach na šesť rokov väzenia za trestný čin velezrady. Dôvodom tohto procesu boli obvinenia zo Západu, že štát zobral reholiam majetky, pričom rehoľníci boli nevinní. Komunistický režim sa potreboval obhájiť a dokázať, že boli vinní, lebo vraj robili pre Vatikán špionáž a rozvracali republiku rečami o Bohu proti socialistickému zriadeniu. Páter Lajcha bol členom provinciálneho vedenia rehole, a preto podľa komunistov dostával pokyny z Ríma.

Po roku bol prepustený na amnestiu v máji 1962. Vrátil sa do Bratislavy. Pracoval znova v tom istom podniku ako opravár hasiacich prístrojov a ako skladník. Do pastorácie sa dostal až po ďalších štyroch rokoch vo farnosti Dómu sv. Martina v Bratislave. Roku 1976 odišiel do dôchodku a ešte ako penzista pôsobil štyri roky na bratislavskej Kalvárii. Potom sa presťahoval do charitného domu v Pezinku. Keď prišla revolúcia, mal už 80 rokov. Roku 1990 bol prevezený do charitného domu v Beckove, kde aj zomrel 17. októbra 1998. Pochovaný je na cintoríne v Nitre, medzi svojimi rehoľnými spolubratmi.

Kňaz, misionár a rehoľník – páter Peter Lajcha z Drahoviec zostal verný aj v ťažkej dobe. Zostal verný Bohu, Cirkvi a reholi, verný poslaniu, ktoré mu bolo zverené.