Ján Bukovský, pôvodným menom Ján Fukna, sa narodil 18. 1. 1924 v Cerovej. Vstúpil do Spoločnosti Božieho Slova v Nitre r. 1939. Noviciát si vykonal v kláštore na Zobore. Maturoval v Bratislave. Po dvojročnom štúdiu filozofie vo Vidinej odišiel na teologické štúdiá do Techny, Illinois, USA, kde bol vysvätený 3. 12. 1950.

Po vysviacke študoval na Katolíckej Univerzite vo Washingtone, kde získal licenciát z teológie a odborné znalosti z gréčtiny a hebrejčiny. Od roku 1952 vyučoval Písmo sväté v misijnom seminári v Techny a v rokoch 1954 až 1956 poslucháčov Pápežského biblického ústavu v Ríme, kde dosiahol licenciát v exegéze. Vrátil sa znova do Techny, kde ho vymenovali za rektora vysokej školy. Mal vtedy iba 43 rokov. Ale toho istého roku bol na generálnej kapitule v Ríme zvolený za generálneho radcu  Spoločnosti Božieho Slova v Ríme.

Od r. 1968 pracoval príležitostne ako tlmočník delegácie Svätej stolice na vyjednávaniach so zástupcami ČSSR. Roku 1973 nastúpil ako trvalý pracovník na vatikánsky Štátny sekretariát a v Rade pre mimoriadne cirkevné veci postupne prebral oddelenie pre ČSSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Albánsko. Od r. 1989 sa dostal medzi elitu vatikánskej diplomacie. Staral sa o vymenovanie biskupov na uprázdnené biskupské stolce a o riešenie problémov medzi Katolíckou cirkvou a jednotlivými štátmi.

18. 8. 1990 vymenoval pápež Ján Pavol II. pátra Jána Bukovského za pápežského nuncia v Rumunsku a za titulárneho biskupa tabaltského. Biskupskú vysviacku mu udelil dňa 13. 10. 1990 v Bazilike sv. Petra v Ríme kardinál Agostino Casaroli, štátny sekretár Svätej stolice. Ako arcibiskup vykonával Ján Bukovský funkciu nuncia v Rumunsku až do roku 1994, keď bol určený ako nuncius - veľvyslanec Svätej stolice - do Moskvy. Mons. Bukovský bol nielen prvým nunciom, ktorý sa narodil na Slovensku, ale taktiež prvým nunciom v Moskve.

Sv. Otec ho vysoko ocenil za jeho zásluhy: „Otec Bukovský dokázal na poli rešpektovania ľudských práv, že vie tieto náročné úlohy spĺňať. Vyslovujem mu uznanie a vďaku za všetky služby, ktoré Svätej stolici a svätej Cirkvi nezištnou a rozumnou prácou preukázal.“ (Pápež Ján Pavol II., 1990)

O svojom živote vo vatikánskej diplomacii napísal knihu Spomienky spoločníka. Arcibiskup Ján Bukovský patril medzi veľkých svedkov politických a vnútrocirkevných premien vo východnej Európe v uplynulých desaťročiach. V závere svojej knihy, kde hodnotí svoju poslednú etapu aktívnej činnosti – službu nuncia v Rumunsku a Rusku - arcibiskup Bukovský akoby zhrnul celé svoje životné dielo do týchto slov: „Moja práca bola diplomatická... Predovšetkým som sa vždy cítil ako kňaz a biskup, ktorý sa musí postarať o vnútorný život a organizáciu Cirkvi. A to mi dalo silu a radosť z práce.“

Arcibiskup Ján Bukovský odišiel v roku 2000 na dôchodok v St. Gabrieli pri Viedni do roku 2006 a zvyšné roky prežil v Misijnom dome v Techny. Zomrel v sobotu 18. decembra 2010 v Techny, Illinois, USA o 7:00 miestneho času.