Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky keď prídem.. (1 Kor 6, 2)

 

Ázijsko - americká

 

Keď sa v Číne a v Singapure stretnú priatelia, tak sa najprv navzájom opýtajú, či už jedli. Tento zvyk sa objavil počas veľkého hladu v päťdesiatych rokoch 20. storočia, keď bolo tak málo jedla, že ľudia zomierali od hladu. Ktorýkoľvek z priateľov snáď naposledy jedol pred dvoma dňami, takže s každým dostupným jedlom sa priatelia podelili. Táto štedrosť je znakom lásky a Božej spravodlivosti.

V oblasti Santa Cruz v Bolívii v indiánskej kultúre Guaraní existuje ľudové rozprávanie s názvom Chudobná vdova. Rozpráva o jednej vdove, ktorá žila so svojimi deťmi na okraji osady. Bola veľmi chudobná - mala len jednu sliepočku. V dedine jej nikto nepomáhal. Jedného dňa prekvapivo prišiel do jej domu neznámy, no veľmi hladný starec a prosil o kúsok jedla. Vdova odvetila, že nemá toho veľa, ale keď chce, že mu môže pripraviť sliepku, jedinú, ktorú mala. Starec veľmi spokojne prijal toto pozvanie a zároveň povedal žene, aby zahrabala do zeme pierka zo sliepky. Žena tak urobila a pripravila mu chutné jedlo. Po ňom sa starec pekne poďakoval a odišiel. Vdova aj so svojimi deťmi sa uložili spať. Neskoro v noci sa vdova zobudila a počula kikiríkať veľké množstvo kohútov. Vstala a vyšla na dvor, kde bolo obrovské množstvo sliepok a kohútov. Pochopila, že pierka, ktoré vložila do zeme, sa zmenili na hydinu. Odvtedy táto chudobná vdova so svojimi deťmi mali stále čo jesť.

V závere Prvého listu Korinťanom nachádzame výrečné svedectvo, ako sa jednotlivé kresťanské komunity starali jedna o druhú a zdieľali svoje dobrá s tou, ktorá to najviac potrebovala. Štedrosť je dôsledkom a požiadavkou Evanjelia, preto nás eucharistické slávenie pozýva k štedrosti (1Kor 16, 2).