Vitaj, Irkutsk!

Najprv chcem zo srdca poďakovať všetkým, ktorí sa za mňa modlili aj modlia. Prečo? Nuž predovšetkým preto, lebo cesta lietadlom, ktorej som sa trochu obával, dopadla vynikajúco a hladko, bez najmenších problémov či už vo Viedni alebo v Moskve. Letel som totiž prvýkrát, nevedel som kam presne ísť, ako presne postupovať na letiskách, v lietadle...

Pán sa vždy postaral, aby som natrafil na príjemných ľudí, ktorí ma sprevádzali, poradili, pomohli, či už na letisku vo Viedni či v Moskve, kde sme sa s jednou rodinkou tak spriatelili, že ma dokonca pozvali k nim, aby som si mohol  pozrieť ich nádherné mesto. Podobné priateľské ovzdušie bolo a

j na letisku v Irkutsku, kde sme čakali zhruba necelú hodinu na batožinu. Neskôr mi niekto spomenul, že jeho babka sa za mňa v ten deň pomodlila niekoľko ružencov. Moja babka dala za mňa ešte pred niekoľkými mesiacmi odslúžiť sv. omše. Nevedela, na ktoré dni môj odchod pripadne. Akurát pár dní pred odletom mi oznámila, že sa tie sv. omše za mňa budú slúžiť práve 16. a 17. septembra, kedy som letel naprieč Európou a Áziou. Pán sa teda postaral aj vďaka vám všetkým.

Priatelia sa smiali, keď som im povedal, koľko stojí letenka až do Irkutska. Keďže bola veľmi lacná a letecká spoločnosť sa nazývala Sibírske aerolinky, hovorili, že budem cestovať so sliepkami a baranmi a nohy mi budú trčať z lietadla, pričom niekoľkokrát lietadlo spadne a podobne. Nič z toho sa neudialo. Práve naopak, obidve lietadlá do Moskvy aj do Irkutska boli veľmi moderné, obsluha vynikajúca, takže mi naozaj nič nechýbalo. Úchvatné pohľady z lietadla som si zvečnil na fotografiách. Po lete do Irkutska ma už čakalo skoro 800 tisícové mesto s typicky sibírskou krásou prírody v jeho okolí.

Spolubrat Pavel z Poľska ma zaviezol domov – do katedrálneho biskupského chrámu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, kde je ako súčasť chrámu postavený 3-poschodový obytný priestor. My verbisti bývame na prvom poschodí. Vedľa kostola stojí dom kúrie, v ktorom žije biskup s niekoľkými diecéznymi kňazmi. Naša katedrála  spolu s katedrálou v Moskve, Saratove a Novosibirsku vytvára rad štyroch katedrál v Rusku. Pri vstupe do chrámu stojí po pravej strane socha Panny Márie na košatom strome, ktorý pripomína mapu Ruska. Symbolizuje Bohorodičku, ktorá prichádza do Ruska a s rozprestretými rukami naň zosiela lúče milostí. Po ľavej strane stojí sv. Jozef s Ježiškom na rukách. Mnohí namietajú, prečo na rukách drží Ježiška práve Jozef a nie Mária. Problém rodín v Rusku je však práve v ich otcoch. Je to iba zdôraznenie toho, čo v Rusku chýba – otcovská láska a otcovská výchova, keďže mnohí otcovia boli a sú mimo svojich rodín kvôli vojnám, práci a v neposlednom rade aj alkoholu. Myslím, podobný problém je už aj na Slovensku. Nemyslíte?

Za hlavným oltárom z ohňa horiaceho kríka,  ktorý symbolizuje Boha Otca, vyrastá do výšky katedrály obrovský kríž s mladým ukrižovaným Kristom, nad ktorým sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice - nádherný symbol Najsvätejšej Trojice. Spoza kríža „vyteká“ červený mramorový lúč a „preteká“ celým chrámom až von ku vchodu. Symbolizuje Božiu milosť, ktorá vychádza von k ľuďom, aby ich rôznymi cestami priviedla bližšie k sebe, a to prostredníctvom ľudí, spoločenstva vo farnosti, aby premenených uzdravených a očistených poslala späť do ulíc hľadať ďalších.

Sám som to pocítil na sebe, pretože ako študent ruského jazyka teraz nesmiem pôsobiť ako kňaz. Božia milosť si však aj napriek tomu našla cestu do srdca jedného mladého muža, ktorý sa ku mne pridal cestou zo školy. Keď zistil počas rozhovoru, že som kňaz, zveril sa mi s tým, že s priateľkou čakali dieťatko, ale nechali si ho zobrať, a jeho to veľmi trápi. Chcel by niečo urobiť, a nevie čo. Porozprávali sme sa teda cestou ku nám, ukázal som mu náš chrám a po krátkej modlitbe za jeho synčeka sa rozhodol, že už nikdy nič také v živote neurobí svojim deťom, čokoľvek by sa dialo. Potom ma poprosil, či by som mu požehnal vodu z Bajkalu, ktorú by chcel potom vyliať na jeho hrob v krajine, z ktorej pochádza.

Nuž Boh môže a aj chce pôsobiť cez každého, či už kňazom je alebo nie. Božia milosť preteká okolo nás a hľadá, kto sa stane jej nástrojom – cez koho pretečie do sŕdc ľudí. Možno si sa mal stať jej nástrojom aj ty práve dnes. Možno si povedal: „Bude trapné, keď sa priznám, že som veriaci, radšej nie...“ a zastavil si tak prúd uzdravenia a očistenia jednej duše Božou milosťou. Nikdy nevieš, ako chce Boh cez teba priviesť iných bližšie k sebe. Budem sa modliť za teba, ty sa, prosím, modli za mňa, aby sme boli obaja dostatočne citliví na jeho hlas v nás.

P. Robert Balek SVD