Milí priatelia,

predovšetkým mi dovoľte poďakovať sa za Vašu priazeň a modlitby. Hoci píšem iba zriedka, myšlienkami som často na Slovensku.

Som vďačný Bohu, že ako kňaz môžem byť v Japonsku a pripravovať sa na svoju budúcu prácu. Teraz bývam v kňazskom seminári, ktorý patrí Spoločnosti Božieho Slova v meste Nagoya a učím sa jazyk. Táto príprava by mala trvať ešte jeden rok. Už od začiatku som mal možnosť byť v kontakte s farnosťami v našom okolí, koncelebrovať na svätých omšiach, stretávať sa s ľuďmi. Od nejakého času už mám aj zadelené služby sv. omší, najčastejšie u rehoľných sestier Služobníc Ducha Svätého.

Farnosti v Japonsku sú podobné tým našim. Líšia sa len počtom veriacich, ktorý je tu iste menší. V nedeľu a vo veľké sviatky ľudia prichádzajú vo väčšom množstve, cez týždeň málokto. Pre zaujímavosť, vo veľkej farnosti s 2600 veriacimi sa na sv. omši zúčastní 400 ľudí v nedeľu, počas týždňa desiati veriaci. V malých farnostiach traja alebo aj nikto. Ľudia sa však do života vo farnosti zapájajú rôznymi spôsobmi. Sú to niektoré farské aktivity, potom práca pre charitu a bezdomovcov. Milým zvykom je, že veriaci po svätej omši ostávajú spolu a spoločne pijú kávu. Zvlášť v menších farnostiach vytvoria ľudia i prostredníctvom takýchto činností celkom blízke spoločenstvo.

Raz som bol pozvaný ísť sa pozrieť, ako vyzerá práca s bezdomovcami. Miesto činu malo byť v meste, v priestoroch charity vedľa katedrály. Mal som aj s niečím pomôcť, takže som začal umývať auto a potom triediť šatstvo na malé kôpky. To sa malo popoludní rozdeľovať v teréne ľuďom, ktorí bývali v chatrčiach postavenými pod mostami. Títo ľudia zbierajú po meste odpadky alebo plechovky z košov pri nápojových automatoch. Charita im potom podľa určitých zásluh rozdeľuje ošatenie. Až neskôr, keď nás zavolali na obed, som si všimol, že medzi dobrovoľníkmi boli známi veriaci z našej farnosti (Tókai), ktorí takto pomáhali svojmu kňazovi. Druhým prekvapením pre mňa bolo, že ako do slávení nedeľných sv. omší (hra na organe a pod.), tak aj do týchto charitných činností sa tu zapájajú ľudia, ktorí nie sú pokrstení.

Okrem farností sa Spoločnosť Božieho Slova v Japonsku angažuje aj v školstve. Po vojne bola založená Nanzan univerzita v Nagoji a stredné školy. S určitými zmenami väčšinou fungujú dodnes. V Nagasaki je tiež stredná škola a malý seminár. V súčasnosti prevažná časť študentov i pedagógov na týchto školách (s výnimkou malého seminára) sú nekresťania. Na jednej z týchto škôl sme mali vianočnú slávnosť s bohoslužbou slova. Bol som prekvapený, keď sa na chór postavil stočlenný žiacky zbor s dokonale nacvičenými koledami, a pritom z prítomných žiakov tam mohli byť kresťania nie viacerí ako piati. I napriek týmto okolnostiam je tu možnosť osloviť mladých. Nanzan univerzita má desaťtisíc študentov, z ktorých každý absolvuje predmet "Úvod do kresťanstva" a aj niektoré iné teologické predmety podľa vlastného výberu. Študenti nacvičovali pašiové hry (v októbri, lebo počas Veľkej noci majú prázdniny), majú možnosť spievať v zbore a podobne.

Pripájam niekoľko fotografií. Na tej hornej vidieť seminársku kaplnku. Fotka v skupine je s veriacimi z farnosti Tókai. Ľudia sú tam veľmi milí, už sme sa učili aj po slovensky - v spoločenskej miestnosti si na stenu nalepili veľký papier so základnou slovnou zásobou (dobrý deň, ako sa máš, Boh, Otec, ďakujem a dovidenia). Na oplátku i oni mne dopĺňajú slovnú zásobu, čo veľmi oceňujem. Iste budem japončinu potrebovať viacej ako oni slovenčinu.

Tak i z mojej strany, prajem Vám milostiplné vianočné sviatky a požehnaný nový rok 2011. Po japonsky: Šu no gokótan omedetó gozaimasu.

Ostávam so srdečným pozdravom.

 P. Pavol Filadelfi SVD, Nagoya