Človek mieni a Boh mení. Na poslednú chvíľu sa Františke zmenilo miesto určenia. Bola poslaná do Timbunke – provincia/kraj Sepik na severo-západnom pobreží PNG. Sepik je známy svojimi horúčavami a neodmysliteľnou maláriou. Františka sa malárie trochu obávala, ale ako vyučená zdravotná sestra tiež vedela s čím bude mať dočinenia.

Po Vianociach sa mi Františka ozvala mailom s odkazom, že ďalšie maily budem čítať koncom februára začiatkom marca 2006.

Vo štvrtok po popolcovej strede trávim deň v Kiunga - centrála diecézy. Oddychujem po 4-dňovej obchôdzke v džungli. Obávajúc sa, aby som nebol nepripravený na prípadný maláriový záchvat, mierim do zdravotného oddelenia pre diecézu. Okrem iného si pýtam lieky proti malárii, lebo tie staré sú už po dátume a nemusia zabrať. Zdravoťáčky sú veľmi ochotné. Dostávam akúsi novú Čínsku medicínu a osvedčený Fansidar.

Vracajúc sa do svojej izby, ktosi ma volá k telefónu. “Páter máte telefonát z Hagen-u.” Držiac slúchadlo Sr. Henrilena z Hagen komunity Misijných sestier mi trasľavým hlasom oznamuje: “To najhoršie, čo sme nepredpokladali sa stalo!” “Čo?” pýtam sa zadržiac dych. “Sestra Františka včera v noci 20 minút po 9 zomrela na maláriu.” Neverím vlastným ušiam. 27 ročná mladá dievčina plná života pre Krista!? To sa mi asi len zdá. Nič na tom, viac detailov sa nedozvedám.

Položiac slúchadlo odchádzam do svojej kutice. Sadám si na vysedené prepotené kreslo. “Bože, ako je to možné? Prvý maláriový atak a hneď smrť?” Premietam si v mysli koľko razy mňa kosila malária, a predsa som tu. Zároveň mysľou mierim na Slovensko, lebo Františkina mama sa len pred Vianocami ako tak zotavila z rakoviny. Františka mala z toho veľkú radosť.

Pri obede sa delím so smutnou správou s ostatnými misionármi. Niet medzi nami jediného, ktorý by neokúsil “slasti” malárie. Avšak všetci sme tu. Mladší i starší. Jeden mladý misionár z Indie Rozario spomína ako ho malária skoro dostala do hrobu v odľahlej misii. Našťastie privolali helikoptéru a Rozaria zachránili.

Po obede dostáva biskup Gilles telefonát od Provinciálnej predstavenej Misijných sestier pre mňa. Oveľa viac detailov sa nedozvedám, iba toľko, že Františka zápasila medzi životom a smrťou okolo 4 hodiny. Všetko ukončilo akési vnútorné krvácanie, ktoré v Timbunke vzhľadom na malé zdravotné stredisko nedokázali ukontrolovať.

Poobede sa vraciam do Matkomnai – farnosti asi 50 km od Kiunga. Aj tu sa delím so smutnou správou so spolubratmi misionármi. Všetkých najviac zaráža jej relatívne mladý vek a veľmi krátky čas v PNG. Len 8 mesiacov.

Farár ma prosí, aby som večer slúžil omšu. S radosťou tak urobím obetujúc ju za Františku. Keď sa na omšu pripravujem oslovujú ma slová Evanjelia z Lukáša: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.” Lk 9:23-24.

A tak mám v PNG od Popolcovej stredy o jedného Wantok-a menej. Príde niekto namiesto Františky? To je v Božích rukách, tak ako aj život každého jedného z nás…

PS: Pohreb Františky bol v sobotu 8.30 PNG času. Vzhľadom na obrovskú vzdialenosť som sa na pohrebe nemohol zúčastniť a nemám viac podrobností.