Rozhovor s pátrom Jánom Kušnírom SVD, misionárom v Mexiku, o Guadalupskej Panne Márii...

Počul si o Guadalupskej Panne Márii už pred príchodom do Mexika? Ako si to vnímal?

Aj keď som veľa o tomto pútnickom mieste nevedel, samozrejme, že som o ňom počul. Prvýkrát od jedného nášho profesora na teológii, ktorý ho navštívil a doniesol nám čiernobiely obrázok z tohoto miesta. No a neskôr, keď som sa už pripravoval na odchod do Mexika, jeden kňaz mi veľmi kládol na srdce...

Počul si o Guadalupskej Panne Márii už pred príchodom do Mexika? Ako si to vnímal?

Aj keď som veľa o tomto pútnickom mieste nevedel, samozrejme, že som o ňom počul. Prvýkrát od jedného nášho profesora na teológii, ktorý ho navštívil a doniesol nám čiernobiely obrázok z tohoto miesta. No a neskôr, keď som sa už pripravoval na odchod do Mexika, jeden kňaz mi veľmi kládol na srdce: „Nezabudni pozdraviť Pannu Máriu Guadalupskú.“ No a ja som nezabudol, pretože skutočne prvé, čo som chcel navštíviť po príchode do Mexika bolo práve toto pútnicke miesto.

Prejavuje sa prežívanie úcty Mexičanov ku Guadalupskej Panne Márii v ich každodennom živote?

Nielen, že sa prejavuje v ich každodennom živote. Ich život je spätý s Matkou Božou. Panna Mária má svoje miesto všade. V každom dome nájdete jej obraz, na verejných miestach nájdete jej oltár. Byť Mexičanom znamená byť 'guadalupanom', to znamena - byť ctiteľom Panny Márie Guadalupskej. Veď, ako hovoria aj samotni Mexičania, sú jediní na svete, ktorí majú dôkaz z neba, pretože  obraz Panny Márie, ktorý sa objavil na tilme sv. Juana Diega, nebol namaľovaný ľudskou rukou.

Čo Ťa najviac oslovilo na vzťahu týchto ľudí k Panne Márii?

Úctu Mexičanov k Panne Marii a ich vzťah k nej môžem hodnotiť ako vztah k milujúcej matke. Panna Mária sa tu zjavuje práve vtedy, keď indiánsky národ prežíva veľmi ťažké obdobie španielskej kolonizácie, kedy je ohrozená nielen samotná kultúra tohto národa,  ale aj jeho vlastná identita. Panna Mária sa zjavuje ako jedna z nich, zjavuje sa ako žena z ich rasy, ktorá ich uisťuje, že je ich Matkou; tá, ktorá im dáva istotu a túto potvrdzuje slovami, ktorými sa prihovára Juanovi Diegovi: „Nech ťa nič neznepokojuje, nech ťa nič nezarmucuje, som s tebou ja, tvoja Matka.“ Tak, ako bola Mária živá pri tomto prvom stretnutí s Indiánmi, tak jej živú pritomnosť cítia Mexičania až dodnes. Je to vidieť pri rôznych návštevách tohto miesta. Ich tváre a prejavy vyjadrujú, že ju vnímajú ako nie tú, ktorá je zviditeľnená na obraze, či soche, ale je medzi nimi živá a ktorá skutočne chráni svoje deti.

Navštevujú Mexičania často toto miesto?

Guadalupe je najnavštevovanejším pútnickým miestom na svete. Už ten samotný fakt hovorí o tom, že Mexičania putujú do Guadalupe. Toto miesto stále viac a viac priťahuje pútnikov z celého sveta a je to skutočne miesto, kde je človek najviac oslovený práve touto živou úctou ľudí k Panne Márii. Skoro každá farnosť v Mexiku sa snaží aspoň raz v roku zorganizovať púť na toto miesto. Dokonca sa hovorí, že aj keby Mexičan neveril v Pána Boha, nič nedopustí na Pannu Máriu Guadalupskú.

Ako vyzerá ich púť? Robia veľké oslavy?

Neviem, či sa dá opísať táto oslava Panny Márie, ktorej sviatok pripadá na 12. decembra. Je potrebné to zažiť a vidieť. Deň a noc prichadzajú pútnici z celého Mexika na toto miesto. Prinášajú obrovské množstvo kvetov, ktoré sú upravené do rôznych obrazov. Súčasťou pútí sú spevy, tance a živá hudba. Celé Mexiko žije týmto sviatkom. Tí, ktorí nemôžu putovať do Guadalupe, oslavujú Pannu Máriu vo svojich farnostiach. V tento deň majú kňazi skutočne najviac práce, pretože aj majitelia rôznych fabrik, obchodov, škôl a pod. chcú v tento deň sláviť eucharistiu so svojimi zamestnancami a pripravit im aj 'fiestu' - pohostenie. Pamätám sa, že raz som slávil v ten deň osem sv. omší, na uliciach, v autoopravovniach, v obchodných centrách, vo fabrikách, pretože, každý zamestnavateľ chcel mať svoju vlastnú sv. omšu, ktorú potom spojil s pohostením. Bol by to veľmi zlý majiteľ, zamestnavateľ, ktorý by v tento deň nepripravil pre svojich zamestnancov túto oslavu.

Čo si prežíval, keď si sa prvýkrát ocitol na tomto mieste?

Pravdupovediac, bol to moment, ktorý som veľmi potreboval. Bolo to asi v prvom týždni po mojom príchode do Mexika, čo som hneď navštívil Guadalupe. Nevedel som ani, kde sa to presne nachádza. Myslel som si, že je to niekde mimo mesta, nejaké vzdialené pútnické miesto. Keď som svoju túžbu vyjavil pred jedným spolubratom, samozrejme mi to prisľúbil. Pýtam sa ho: „Ako tam pôjdeme?“ „Metrom“, znela jeho odpoveď. Guadalupe je totiž už súčasťou hlavného mesta. Bol som opravdu rád, že som tam mohol byť. Vtedy som veľmi prosil Matku Božiu o pomoc, lebo začiatky boli veľmi ťažké. Sľubil som jej, že aspoň raz do mesiaca ju určite navštívim. Keď som bol potom preložený na iné miesto a nemohol som tam každý mesiac ísť, jedna rehoľná sestra mi povedala: „Ja splním tvoj sľub za teba a namiesto teba sem každý mesiac prídem.“ Toto miesto je skutočne miestom pokoja.

Udiali sa na tomto mieste zázraky?

Neviem o konkrétnych zázrakoch, o ktorých by sa hovorilo. Ale ďakovné tabuľky doplnené kresbami hovoria o množstve zázrakov. Môžem povedať, že sa tu dejú každý deň zázraky. A to sú vnutorné uzdravenia a premeny. Odchádzať z tohto miesta s novou nádejou je najväčším šťastím pre človeka. A tento fakt je tam viditeľný. Ľudia sa vracajú k svojim každodenným starostiam s istotou, že nie sú sami, že na ceste je s nimi Matka. Veľkým zázrakom je samozrejme aj prítomnosť zázračného obrazu Panny Márie, ktorý už tým, že je tam, je viditeľný zázrak a prejav živej prítomnosti Božej Matky.

Zapadá tento sviatok v Mexiku do príprav na Vianoce?

Nielen v Mexiku, a teším sa tomu, že obraz Panny Márie Guadalupskej sa kladie do centra prípravy na Vianoce už aj u nás na Slovensku. Stretol som sa s tým na viacerých miestach. Prečo sa tento obraz stava pozornosťou práve v príprave na Vianoce? Panna Mária na obraze má okolo bedier čiernu stuhu. Vždy, keď indiánske ženy boli v požehnanom stave, nosili okolo bedier tento čierny pás. Aj toto vyjadruje zjavenie. Žena na obraze je v požehnanom stave a čaká dieťa.

Na čo Mexičania kladú najväčší dôraz, keď sa pripravujú na Vianoce?

Niekedy sa možno zdá, akoby najväčší dôraz kládli na vonkajšok - pripraviť „fiestu“. Snažia sa všetko pekne vyzdobiť, pripravujú betlehem, ktorý je počas celého adventu už pripravený a na Božie narodenie sa doň slávnostne vkladá dieťa Ježiš. Ale myslím si, že je to predovšetkým prejav ich viery, ktorú Mexičania neoddeľujú od života. Radosť, oslava, vonkajšie prípravy sú prejavom ich vnútorného cítenia a prejavom živej viery.

Podobajú sa ich vianočné sviatky tým našim? Čo majú odlišné?

Jeden môj priateľ, ktorý ma prišiel navštíviť práve na Vianoce povedal: „Zaujímavé, Vianoce v lete!“ To je tiež jeden z faktov, ktorý dáva iné čaro Vianociam. U nás sú cez Vianoce ľudia viac zhromaždení vo svojich príbytkoch, kým Mexičania sú všetci na uliciach. Na dvore sa prežíva štedrá večera, ktorá je taktiež odlišná od tej našej. Hlavným jedlom je moriak a v chudobnejších rodinách je to kurča. Ale to, čomu pripisujú väčší dôraz je prežívanie adventu, kedy sa konajú všade tzv. posady. Väčšinou sú to deti, ktoré sa oblečú za Pannu Máriu a  sv. Jozefa a na osliatku chodia po uliciach, kde hľadajú prístrešie. Je to druh akejsi ľudovej pobožnosti. Na konci sa rozbíja tzv. 'piňata'. Je to keramická guľa, ktorá sa ozdobí siedmimi cípmi, ma podobu hviezdy a predstavuje sedem hlavných hriechov. Je ozdobená pozlátkami a je veľmi príťažlivá. Vlastne ako hriech. Do vnútra sá da množstvo všelijakých dobrôt. Táto piňata sa zavesí na lano, ktorým sa pohybuje. Jednému zo zúčastnených sa zaviažu oči a on sa snaží túto piňatu rozbiť. Keď sa mu to podarí, vysypú sa všetky dobroty z gule a všetci sa na to vrhnú, aby si každý uchmatol čo najviac. Vlastne tak je to aj s hriechom. Až vtedy, keď s ním skoncujeme, môžeme mať my aj iní účasť na dobrách, ktoré nám dáva Boh.

Ako na Teba pôsobilo slávenie Vianoc v tejto krajine so stredoamerickou kultúrou?

Prvé Vianoce na mňa nepôsobili moc príjemne. Celú noc bolo okolo strašne veľa hluku, pretože všetci ľudia sú vlastne na ulici. Chýbalo mi to tajomné ticho zimnej noci, ktoré môžeme prežívat my doma. Asi tie Vianoce sú krajšie u nás, aj keď príprava na ne je radostnejšia v Mexiku. Ale každý národ zaiste hľadá to, čo ho najviac priblíži k tajomstvu, na ktoré sa pripravuje, k tajomstvu Božieho narodenia.

Za rozhovor ďakuje P. Martin Štefanec SVD