Sv. Jozef Freinademetz, SVD a  jeho misijná práca v  v rokoch 1897 – 1908

Video

29. januára si pripomíname sviatok prvého misionára Spoločnosti Božieho Slova a svätca Jozefa Freinademetza. Jozef Freinademetz spolu s Johanom Anzerom, vstúpili na čínsku pôdu v apríli v roku 1879 ako prví misionári Spoločnosti Božieho Slova. Začiatky ich misijnej práce sú spojené s učením sa čínskej reči pod vedením Kongregácie milánskych misionárov.
Jozef Freinademetz prišiel na čínsku pôdu plný nadšenia a túžby obracať na kresťanstvo. Čím lepšie ovládal čínštinu, tým viac zakusoval chlad odmietania, zvlášť keď za ním hádzali kamene a vykrikovali „cudzí čertov kňaz“,   čo bolo v kontraste s tirolským spôsobom úcty ku kňazom, na ktorý bol zvyknutý. Zrejme to nebolo iba vtedajšou dobou podmienené jeho teologické chápanie, ale aj jeho psychologicky pochopiteľná reakcia, že videl v Číňanoch doslovne satana. Ešte aj po dvojročnom pobyte v Hongkongu sa vyjadril, že Čína je ríšou diabla. Ak odhliadneme od jeho citových vyjadrení, môžeme konštatovať, že musel so sebou veľmi bojovať, aby nezatrpkol a neupadol do beznádeje. Steylský priekopník misií v Južnom Shantungu musel prejsť cestou vnútornej premeny, aby dokázal milovať tých, ku ktorým bol poslaný.

Nešlo o chvíľkový sentiment, ale o rozhodnutie pre lásku ako životný program, ktorý pramení z dôvery v Boha.  Jozef Freinademetz uznal, že vonkajšie prispôsobenie sa prostrediu - čínsky odev, povinný vrkoč a čínske meno – z neho neurobili iného človeka. Spoznal, že hlavným bodom je premena vnútorného človeka. Preto začal s veľkým zápalom študovať čínsky spôsob utvárania názoru, čínske zvyky a obyčaje, čínsky charakter a schopnosti.  
S týmto postojom sa dáva do nových úloh v roku 1881 a v roku 1882 preberá od františkánov misiu v južnej časti provincie Shandong. V provincii Shandong na rozdiel od Hongkongu žilo len veľmi málo katolíkov. Provincia Shandong, rodisko Konfucia, bola v tom čase centrom konfucianizmu a militantného odporu proti cudzincom.  Medzi deviatimi miliónmi obyvateľov bolo iba 158 katolíkov. I po rokoch misijnej práce v Číne sa stretá ešte s ďalšími ťažkosťami, keď politika miestnych mandarínov viedla k nenávisti voči cudzincom. Počas roku 1898 boli zavraždení dvaja misionári Spoločnosti Božieho Slova. Páter Freinademetz bol zbitý do bezvedomia. Avšak v priebehu rokov sa premenila jeho náklonnosť ku Číňanom až tak, že nezniesol, ak sa niekto v jeho prítomnosti vyjadril o Číňanoch negatívne. Stále jasnejšie odkrýval pozitívne hodnoty, ktoré čínska kultúra a tradícia sprostredkovala ľuďom. Ako sám hovorieval „Pre nich som sa stal Číňanom.“  Aj v nebi chcel byť Číňanom. Nemali by sme zabudnúť, akou cudzou mu musela byť Čína na začiatku. Bola to doba imperializmu, v ktorej sa biela rasa cítila nadradenou nad všetkými ostatnými. V tomto duchu boli písané aj informácie o cudzích národoch.  
Počas rokov 1900 - 1904 v čase Boxerských povstaní ostáva na mieste svojho misijného pôsobenia spolu s miestnymi katolíkmi, aj napriek nástrahám o život. V lete roku 1907 vypukla v provincii Shandong epidémia týfusu. Freinademetz sa nakazil pri zaopatrovaní chorých a v januári 1908 zomrel. Výsledky misijnej práce sa nedajú rátať štatisticky. Podobne je to aj v prípade misijnej práce Jozefa Freinademetza. Ovocie jeho misijnej práce sa ukázalo až po jeho smrti v rastúcom počte pokrstených novokresťanov.
Osobnosť Jozefa Freinademetza v nás vyvoláva, aby sme reflektovali na problém inkulturácie viery v misiách postojom osobnej viery. Prínos života Jozefa Freinademetza nie je zapísaný do kníh o inkulturácii, ale v prežívaní inkulturácie. Veľmi jasne ukázal ako prežívať inkulturáciu v misionárskom živote na území Číny v dobe svojho pôsobenia. Ukazuje nám, ako sa môžeme správať v inej kultúrnej situácii a pri stretnutí s ľuďmi iných kultúr. Hoci bol človekom svojich čias, vedel, ako prekročiť predsudky svojich dôb. Jeho postupná vnútorná transformácia a proces dialógu sa dnes označuje ako „passing over“.  V dobe pôsobenia Jozefa Freinademetza bol proces kolonizácie  misijných krajín antievanjelizačný a antidialogický, s ktorým nemohol súhlasiť. Duch jeho dialógu bol viditeľný pri stretnutiach s ľuďmi a v správaní v každodennom živote. Dialóg s Číňanmi by nemohol byť možný v takej podobe, ak by nebol viedol aj dialóg s Bohom. Medzi ľuďmi bol známy ako muž modlitby a týmto praktickým postojom mohol oslovovať aj nekresťanov. Praktickým životným svedectvom o ohlasovanom evanjeliu môže byť modelom misionára pre každú dobu.  
Veľmi dobre vyjadruje svedectvo o ňom biskup Henninghaus slovami: „Na sebe nosil takú dobrotu, ktorá sa nikdy neunavila, ale získavala ľudské srdcia, neuhasiteľná trpezlivosť a láska, v ktorej zabúdal na seba.“  

spracoval: P. Ján Mátik, SVD